Blogy

O zvláštnosti našej maliarskej moderny

O zvláštnosti našej maliarskej moderny

Ján Abelovský

Tak sa mi vidí, že vo svojich príspevkoch akosi priveľa píšem o peniazoch. Skúsim teda inú tému. Inšpiráciu mi dodal jeden diskutér na „fejsbuku“, ktorý tak trocha „mimo kontext“, spomenul (a pochválil) moju knihu o moderne Slovenska. Uznanie samozrejme potešilo, len neviem či jeho obdiv znamenal aj pochopenie.

Miloš Boďa a jeho funebrálie

Miloš Boďa a jeho funebrálie

Ján Abelovský

Miloša Boďa vstúpil do širšieho povedomia výtvarnej kritiky dlhodobým  výtvarným projektom – sériou  objektov vyhotovených špeciálnou technológiou liateho polyesteru. Začal na ňom pracovaťuž  roku 1981 a dnes sa – z odstupu času zdajú sa mi jednou z mála orginálnych výsledkov v rámcoch  vtedajších hromadných návratov k abstraktnej maľbe,  prevládajúcich v  dobových úsiliach  mladej i strednej generácie nášho výtvarného umenia.

O (ne)potrebnosti umenia

O (ne)potrebnosti umenia

Ján Abelovský

Z času na čas sa aj u nás, na Slovensku, podarí stvoriť v galerijnej „prevádzke“ čosi, čo sa potom nazýva udalosťou s veľkým „U“. Aby sa vzápätí všetci na úspešnom „evente“ zainteresovaní, alebo len zúčastnení – teda tvorcovia, kurátori na jednej strane a „milovníci umenia“ na strane druhej – ponorili do vzájomného seba - utvrdzovania sa. O vlastnej dôležitosti, užitočnosti pre formovanie „ducha“ nášho života.

O poplatkoch LITE

O poplatkoch LITE

Ján Abelovský

Známy anglický historik Paul Johnson rád a často rozoberá teóriu „nezamýšľaných následkov“. Podľa neho, väčšina dobre myslených, globálnych rozhodnutí politikov – akousi zvrátenou logikou – je len dláždením cesty do pekla dôsledkov, s ktorými minulí i súčasní osvietení vládcovia nad našimi životmi akosi nepočítali a nepočítajú.

O našom impresionizme

O našom impresionizme

Ján Abelovský

V kontexte európskom vo všeobecnosti a „hornouhorskom“ obzvlášť, azda nejestvuje vágnejší pojem, než „impresionizmus“. Dôkazom môžu byť synonymá pre prvý „izmus“, používané v našej odbornej i popularizačnej literatúre bez toho, aby si niekto dal námahu s ich presnejšou definíciou: ... maliarstvo svetla, luminizmus, náladové maliarstvo, plenérizmus, secesný impresionizmus, stimmung impresionizmus, jemný naturalizmus ... .

O zberateľstve v jednotnom čísle

O zberateľstve v jednotnom čísle

Ján Abelovský

Jednou z najviac iritujúcich vlastností trhu s umením je jeho nepredvídateľnosť. Čo je asi rovnako inšpiratívne, ako deprimujúce. Platí to globálne, pre veľkých obchodných hráčov, obzvlášť však pre nás, pôsobiacich na okraji trhu, v jeho regionálnej dimenzii.

O novej Slovenskej národnej galérii

O novej Slovenskej národnej galérii

Ján Abelovský

Naša národná galéria je znova otvorená. Teda – jej rekonštruované priestory. Na nové stále expozície si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Aké budú asi? Uvidíme. Jedno je už dnes isté: vzbudia polemiku. Prebudia rokmi ich neprítomnosti už zaspaté diskusie. Zdá sa totiž, že mnohým na Slovenskej národnej galérii vadilo a vadí, že je len „národná“.

Janko Alexy a kunsthistorické mýty

Janko Alexy a kunsthistorické mýty

Ján Abelovský

Len ťažko sa dá predstaviť taká monografická úvaha o diele maliara Janka Alexyho, ktorá by začala inak, než jednoznačným tvrdením – jeho umenie patrí k prvoradým hodnotám maliarskej moderny Slovenska. Alebo - patetickejšie formulované - už dávnejšie vstúpilo ako čosi základné, ba zakladateľské do panteónu slovenskej výtvarnej kultúry.

Ladislav Mednyánszky - mimobežnosť interpretácií diela

Ladislav Mednyánszky - mimobežnosť interpretácií diela

Ján Abelovský

Čo i len zbežná inventarizácia doterajšej umelecko-historickej spisby venovanej životu a dielu Ladislava Mednyánszkeho prináša jedno zaujímavé zistenie. Totiž, že – v našich súvislostiach - nejestvuje iný prípad dvojdomého umelca s tak odlišnými umenovednými interpretáciami v rámcoch na umelca si nárokujúcich kultúr. Teda - maďarskej a slovenskej.

 

Ernest Zmeták - o etike maľovania

Ernest Zmeták - o etike maľovania

Ján Abelovský

Podľa mojej skúsenosti, takmer každý slovenský výtvarný umelec priam z duše neznáša jednu vec: porovnávanie vlastného diela, jeho posudzovanie nielen v širších súvislostiach slovenských, ale dajme tomu aj európskych. Pokiaľ som poznal Ernesta Zmetáka, tiež nebol - pri výkladoch vlastných obrazov - milovníkom všakovakých vplyvológií. Opačne - rád sa štylizoval do polohy akéhosi umeleckého osamelca (na čo mal iste dosť dobrých osobných dôvodov). Na druhej strane, Ernest Zmeták bol pre moju generáciu i pre mňa osobne – popri Ester Šimerovej – posledným žijúcim svedkom a zároveň aktérom heroických časov toho, čomu sa súhrnne hovorí “výtvarná moderna Slovenska”.

Svetozár Ilavský - príbeh odídeného maliara

Svetozár Ilavský - príbeh odídeného maliara

Ján Abelovský

Posledne sme sa so Sveťom Ilavským „pracovne“ videli niekedy koncom roku 2002. Vtedy ma prizval čoby kvázi kurátora (malo ísť len o vernisážový prejav) menšej výstavy Asociačný experiment Sokol (A.E.S) v bratislavskej Mestskej galérii. Strávili sme zopár hodín v obojstranne (teda – hlavne pre mňa) „užitočných rozhovoroch“ v bývalom cíferskom kine MAJÁK, ktorý je už roky ateliérom a dielňou umelca. Aby sa nakoniec sa z celej veci stal oveľa náročnejší projekt, než asi Sveťo pôvodne zamýšľal. Navyše – „dokopal“ som ho aj do vydania rozsiahlejšieho katalógu k výstave. Čím som si vlastne stvoril prvú (a ako sa ukázalo - nadlho aj poslednú) možnosť nejako sústavnejšie sa zamyslieť nad „problémom Ilavský“.

František Studený - osamelý bežec v súvislostiach doby a umenia

František Studený - osamelý bežec v súvislostiach doby a umenia

Ján Abelovský

Miska, pohár, nožík, chlieb, hrušky, jablká, zemiaky (až v zrelej tvorbe pribúdajú pomaranče a náročnejšie kvetinové zátišia). Nadovšetko však ryby, makrely, údenáče... okrem toho už len prosté výrezy (najmä) gemerských krajín, takmer na záver ešte aj bulharské maríny – takýto úzky, vo svojej podstate neobyčajne asketický, všedný je sujetový repertoár celoživotného diela Františka Studeného. Od počiatkov svojbytného maľovania rokov 1937-38, až do samotného záveru jeho výtvarných aktivít v rokoch sedemdesiatych.  

O chimére svetovosti

O chimére svetovosti

Ján Abelovský

Diskusie o slovenskom trhu s umením – nielen tie sporadické verejné, ale najmä kuloárové – pripomínajú beznádejné chodenie v kruhu. Zdajú sa priam osudovo uzavreté do neriešiteľného sporu medzi „tradicionalistami“, teda zástancami regionálneho statusu trhu a „vizionármi“, zúfalo postrádajúcimi jeho internacionálny rozmer.

 

Dieťa šesťdesiatych rokov - Michal Studený

Dieťa šesťdesiatych rokov - Michal Studený

Ján Abelovský

Michal Studený nazval knižnú retrospektívu vlastného diela „Som dieťa šesťdesiatych rokov“. To znie hrdo: hlásiť sa dnes k tradícii rokov – skôr kultúrneho, než systémového – odmäku, fascinujúceho umeleckého vzopätia niekoľkých výtvarných generácií, nemôže byť na škodu. Protagonisti dobových generačných „nástupov“ (1957 a 1961) sú už dávnejšie kultovými osobnosťami, ba poniektorí z nich (pokiaľ sa im pošťastilo dožiť) uctievaní čoby klasici našej výtvarnej moderny.

Martin Benka na trhu s umením

Martin Benka na trhu s umením

Ján Abelovský

Martin Benka je kráľom slovenských aukcií. Toto tvrdenie je z dnešného pohľadu – a zrejme aj zo zreteľa dohľadnej budúcnosti - nespochybniteľné. Tak napríklad - na aukciách SOGY museli zberatelia za získanie piatich jeho najvyššie vydražených diel zaplatiť (bez provízie) 664 tisíc eur. K Benkovi sa z tohto zreteľa približujú len Ľudovít Fulla (551 tisíc), Ladislav Mednyánszky (421 tisíc) a Jan Hála (380 tisíc). Pri ďalších našich modernistických velikánoch Jakobym (285 tisíc), Bazovskom (270 tisíc), Jasuschovi (231 tisíc) a Galandovi (227 tisíc) bolo treba platiť už rádovo podstatne menej.

Generácia s otáznikmi

Generácia s otáznikmi

Ján Abelovský

Udalosť roka, alebo skôr výstava pre kunsthistorikov? Asi v takomto rozmedzí by sa dali viesť úvahy o aktuálnej výstave v Slovenskej národnej galérii. Trocha záhadné číslo v názve „909,76“ je podľa kurátoriek výstavy aritmetickým priemerom rokov narodenia umelcov , ktorých vtedajší riaditeľ SNG Karol Vaculík (a jeho spolukurátorka Ľudmila Peterajová) „voviedli“ do dejín slovenskej moderny výstavou Generácia 1909 – Svedomie doby (marec 1964 – máj 1965).

Moderna Slovenska v kontexte Európy

Moderna Slovenska v kontexte Európy

Ján Abelovský

S istým zjednodušením sa dá tvrdiť, že moderna Slovenska nesie viaceré znaky „strednoprúdovosti“. Pri všetkých stredoeurópskych avantgardách možno pomerne jasne vyčleniť „domáci“ a „internacionálny“ trend. Vidieť to trebárs u Čechov v protiklade Fila – Kubišta, alebo u Maďarov: Aba-Novák proti Rippl-Rónaiovi. Na Slovensku až na ojedinelé výnimky (Šimerová, Nemes), čisté "parížske" smerovanie nejestvuje.

O zmysle umenia

O zmysle umenia

Ján Abelovský

Človek v kunsthistorickej branži by sa asi nemal brať príliš vážne. Aby náhodou nebol frustrovaný poznaním, že „tí ostatní“ považujú jeho „odbornosť“ keď už nie za niečo celkom zbytočné, tak aspoň za čosi - z pohľadu bežného života - zúfalo neužitočné. V istom veku však občasnému pokušeniu sebareflexie ťažko odolávať (starší z Vás isto poznajú ten pocit, že všetko podstatné je už vlastne „za Vami“ a pred Vami ...).

Neistota nášho zberateľa

Neistota nášho zberateľa

Ján Abelovský

Neistota – to je teda asi to pravé slovo, ktoré vyjadruje pocity nášho zberateľa. Najmä pred súčasným umením. Ale nielen zberateľa. Rovnako to pravdepodobne cítia aj kritici. Na rozdiel od neho, musia však zachovať „poker face“. Pretože je to práve tých zopár mienkotvorných kunsthistorikov, ktorí podmieňujú zberateľskú vieru, že ten či onen výtvarník prežije skúšku času.

Katolíci verzus liberáli

Katolíci verzus liberáli

Ján Abelovský

Ako úplný elév som bol svojho času svedkom debaty starších kolegov v Slovenskej národnej galérii. Týkala sa nezaslúženej kariéry istého nášho nemenovaného „zaslúžilého“ výtvarníka. Diskusiu napokon vyriešilo pre mňa dosť prekvapujúce konštatovanie: “... čomu sa divíte, veď on je luterán ... !“. V danej chvíli ma napadla jediná vec – toto je ďalšia diera v mojom pofidérnom kunsthistorickom vzdelaní: konfesijné zretele nášho modernizmu sa na našej socialistickej alma mater ani náhodou nevyučovali.

Mám záujem

Kontaktný formulár