On-line aukcie výtvarného umenia

Ján Abelovský

V slovenských kunsthistorických „pomeroch“ sa až neobvykle vyhrotene vníma rozpon vedy a komercie. Presnejšie: fungovanie kunsthistorika v obchode s umením je - skryto ale niekedy aj celkom otvorene - považované za niečo ako „zrada“. Viem o tom svoje: počas svojej kariéry som si „naplno“ prešiel tým i oným. Aké to bolo z môjho pohľadu som bilancoval v rozhovore s Katarínou Bajcurovou (2010).

Ján Abelovský

Bolo to už strašne dávno. Presnejšie: z príležitosti mojej „šesťdesiatky“ (2010). Kolegovia a priatelia mi vtedy chystali „na tajnáša“ ako darček spomienkový zborník. Napokon z toho akosi zišlo – ostalo ale niekoľko článkov a rozhovorov, neskôr zverejnených v ročenke SNG. Nasledovný „pokec“ som viedol s kolegyňou najvzácnejšou: Katarínou Bajcurovou. Týkal sa rokov mojej mladosti, ktoré som – v dobrom i zlom - pracovne strávil v našej národnej galérii.

Ján Abelovský

„Oral history“ je žáner, ktorý sa na Slovensku príliš nepestuje. Možno aj preto u nás jestvujú len dva typy slovenských dejín – oficiálne verzie a ich „konšpiratívne“ paródie. Obe možnosti až príliš často narábajú s faktami dosť účelovo. A pritom práve osobné spomienky, zážitky „malých dejín“ na pozadí veľkej histórie by mohli byť tým najprirodzenejším zdrojom „faktov“ pre každého seriózneho historika.