Oltár súčasnosti

• Oltár súčasnosti

je zberateľsky mimoriadne zaujímavou ponukou diela Stana Filka. Jeho objekty – oltáre z rokov 1963 – 65 sú na verejnom trhu s umením fakticky nedostupné. Podľa Niny Gažovičovej v tejto sérii Filko „... charakteristicky interpretuje historické formy oltára, ktoré asamblážovo kombinuje so zrkadielkami, dobovými reklamnými fotografiami vzťahujúcimi sa prevažne k ženskému telu, ale aj reprodukciami výtvarných diel. Základnú kostru objektu vizuálne pretvára - doslova až dozdobuje -  nábojnicami, drobnými krucifixami, ale aj klincami, črepinami.... Práve tieto objekty mu slúžia ako základ pre prípadné sekundárne aplikovanie sieťových štruktúr a následne hustého zlatého alebo bieleho náteru. V nesúrodej spleti obrazov starého a nového sveta tak autor tematizuje nielen silný (možno osobný)  konflikt sakrálnaho a erotického, ale aj “všeobecnejšiu” problematiku nového “náboženstva” v zmysle vizuálnej oslavy telesnosti a konzumu... kolekcia viacerých oltárov bola súčasťou  Filkovej environmentálne riešenej výstavy Obydlie 1966 skutočnosti súčasnosti v Prahe, začiatkom roka 1967, ktorou si autor získal mimoriadnu pozornosť domácej i zahraničnej kritiky...“ . Narodil sa  15. 6. 1937 vo Veľkej Hradnej. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (1959 – 1965) v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u profesorov Dezidera Millyho a Petra Matejku. 1981 – 1990 pôsobil v Nemecku, Kanade a Spojených štátoch. Emigroval vo veľkom štýle. Auto, ktoré ho previezlo cez hranice, vystavil na najprestížnejšej svetovej výtvarnej výstave na Documente v Kasseli (1982) a stal sa prvým slovenským výtvarníkom, ktorý na tomto podujatí participoval. Na podnet pozvania k účasti na významnej európskej prehliadke súčasného umenia Filko  roku 1981 emigroval z Československa. Na Documenta7 v Kasseli sa prezentoval  - okrem pomaľovaného auta - sériou bielych malieb a tlačí. Hoci táto legendárna inštalácia nadväzovala na jeho ready made poetiku a tematiku transcendencie sedemdesiatych rokov, zapojením neoexpresívneho jazyka maľby sa už jasne hlásila do nastupujúcej dekády. 1982 žil Filko ešte krátko v Nemecku a v decembri sa definitívne presídlil do New Yorku. Spočiatku prevažne maľoval pod vplyvom Neue Wilde, neskôr sa jeho zaujatie klinickou smrťou, čakrami, inými dimenziami, kozmickým a univerzálnym prejavilo v prostrediach, inštaláciách, objektoch, ktorým toto pozadie prepožičiava ucelenú formu a filozofiu.