Madona na polmesiaci

• Madona na polmesiaci

patrí do okruhu dielenskej tvorby Majstra Pavla z Levoče. Roku 1506 sa výrazne zmenil štýl Majstra Pavla. Zmenila sa typológia tvárí, drapéria odevu je dynamickejšia, charakterizuje ju väčšia individualizácia postáv a prítomnosť prvku dramatickosti. Predkladaná Madona sa dá zaradiť do dielenskej produkcie, ktorá priamo nadväzuje na toto obdobie a jej datovanie možno zaradiť medzi roky 1508 – 1515. V tomto období vytvoril Majster Pavol diela, ktoré môžeme typologicky priradiť k soche Madony na polmesiaci. Podlhovastá tvár s výrazne vystúpenou bradou a jemným podbradkom poukazuje na súvislosti so sochami svätíc Barbory a Kataríny z roku 1510, z kostola v Okoličnom. Príbuzná je modelácia nosa a úst, nasadenie a tvar očí a bočia. Spojitosť bude ešte výraznejšia po odstránení premalieb, ktoré čiastočne skresľujú rezbu tvárovej časti. Rezba vlasov, ktoré vytvárajú dekoratívne lokne, padajúce voľne na plecia Márie, má tak isto množstvo paralel, či už priamo na sochách z Levoče (farský kostol), ale výraznú spojitosť možno vidieť so sochou Archanjela Michala z Prešova, ktorá je datovaná do roku 1515. Paralelu s typológia Ježiška, jeho telom a gestikuláciou, ako aj jeho vlnitými vlasmi a výraznou lokňou nad čelom, ktoré sú charakteristické pre viaceré práce Majstra Pavla, možno nájsť taktiež na viacerých sochách (napr. oltár sv. Anny, v kostole sv. Jakuba). Všetky spomenuté znaky poukazujú na znalosť Pavlovej tvorby a na jej priamy vplyv na autora predkladanej sochy. Na rozdiel od typologických čŕt tváre Madony a tela malého Ježiša, drapéria Máriinho prezrádza rezba drapérie oveľa menšiu zručnosť, ktorú charakterizuje menšia dynamika a kompozičná nevyváženosť záhybového systému. Predpokladáme však, že autor našej sochy dielo Majstra Pavla dôkladne poznal a je viac ako pravdepodobné, že mohol byť členom jeho dielne. Z archívnych materiálov vieme, že produkcia dielne Majstra Pavla bola v tomto období mimoriadne veľká a je zrejmé, že najmä dielenská práca mohla mať nie vždy vyváženú kvalitu.  Každopádne je predkladaná socha mimoriadne cennou ukážkou spišského rezbárstva prvej tretiny 16. storočia. Polychrómia a zlátenie, ktoré nesú znaky neskorších premalieb sa zachovali celoplošne. Až reštaurátorský prieskum ukáže, v akom rozsahu sú pod nimi najstaršie vrstvy. Koruna bola k soche pridaná sekundárne, podobne sa dá uvažovať aj o pravej ruke Madony, ktorá bola pravdepodobne dorezaná v neskoršom období.