Almara

• Almara

je skutočne galerijným a zberateľsky mimoriadne atraktívnym dielom Ernesta Zmetáka. Je tomu tak hneď z niekoľkých dôvodov: okrem úctyhodného formátu (na Zmetáka ide o veľký obraz), pôvodného zamatového autorského rámu je to aj neochvejná maliarska interpretácia, tak typická takmer pre všetky jeho tvorivé fázy. Ďalším dôležitým hľadiskom je sujet, ktorý sa pohybuje medzi nostalgickým zátiším a pohľadom do interiéru, ktoré Zmeták obľuboval, no len málokedy sa pokúsil o presah z jedného do druhého. Almara vypovedá o ňom o jeho vzťahu ku krásnym veciam, o zberateľskej vášni a v neposlednom rade o jeho štýle. Ernesta Zmetáka chápeme ako pokračovateľa širšej domácej i stredoeurópskej tradície. To však zároveň spôsobilo, že Zmeták na spochyňovanie modernistickej dogmy reagoval odlišne, než ostatné osobnosti nášho maliarstva štyridsiatych rokov. Nie teda kompromisným štýlovým návratom k "osvedčenej" predmodernistickej tradícii, ale pozitívne: zachovaním identity moderného maliarskeho tvaru, pritom však s úpornou snahou o prekročenie apriorných štýlových klišé, zámerným úsilím prehodnotiť ich akoby vopred daný spôsob významovej reči.