Album 76 (1) - zo série Biely priestor v bielom priestore

• Stano Filko

sa narodil 15. 6. 1937 vo Veľkej Hradnej. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (1959 – 1965) v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u profesorov Dezidera Millyho a Petra Matejku. 1981 – 1990 pôsobil v Nemecku, Kanade a Spojených štátoch. Emigroval vo veľkom štýle. Auto, ktoré ho previezlo cez hranice, vystavil na najprestížnejšej svetovej výtvarnej výstave na Documente v Kasseli (1982) a stal sa prvým slovenským výtvarníkom, ktorý na tomto podujatí participoval. Na podnet pozvania k účasti na významnej európskej prehliadke súčasného umenia Filko v roku 1981 emigroval z Československa. Na Documenta 7 v Kasseli sa prezentoval inštaláciou expresívne pomaľovaného auta (bielej škodovky, na ktorej emigroval) a rovnako tak sériou bielych malieb a tlačí. Hoci táto legendárna inštalácia nadväzovala na jeho ready made poetiku a tematiku transcendencie sedemdesiatych rokov, zapojením neoexpresívneho jazyka maľby sa už jasne hlásila do nastupujúcej dekády. 1982 žil Filko ešte krátko v Nemecku a v decembri sa definitívne presídlil do New Yorku. Počas temer piatich desaťročí tvorby zasiahol prakticky do všetkých dôležitých vývojových tendencií v súčasnom výtvarnom umení, využíval vari všetky klasické i novo vznikajúce vizuálne médiá: umenie objektu, environmentu, happeningu a akcie, nového maliarstva i multimediálnej inštalácie. Jeho tvorba spája niekoľko filozoficky zdôvodnených a zo seba vyplývajúcich polôh, vychádzajúcich z rudimentárneho konceptuálneho myslenia, opretého o silne rozvinutú individuálnu mytológiu. Filko rozčlenil svoju tvorbu podľa triádového systému synchrónnej povahy. Celoživotné tvorivé zacielenie – „ego“ – projektoval a definoval v systéme (do dnešných dní neustále zdokonaľovanom do podoby akejsi fiktívnej „mimo“ historickej skrumáže), v ktorom základ tvorilo prepojenie troch zložiek, súbežných tvorivých dráh: dráhy empirickej (biologickej) symbolizovanou červenou farbou (3. dimenzia), dráhy kozmologickej symbolizovanou modrou farbou (4. dimenzia) a dráhy transcendentna či ontológie symbolizovanou bielou farbou (5. dimenzia). Spolupráca medzi  Stanom Filkom a Jánom Zavarským patrí k najvýznamnejším kapitolám slovenského konceptuálneho umenia 70. rokov. Ich vzťah bol založený na radikálnom experimente, ktorý vyvrcholil v ikonických projektoch zameraných na čistotu priestoru a svetla.  Biely priestor v bielom priestore (1973 – 1974): Išlo o prelomový projekt, na ktorom spolupracovali s Milošom Lakym. Autori sa rozhodli pre radikálne gesto – pomocou bieleho latexu a maliarskych valčekov vytvárali „nekonečný“ biely priestor na roliach filcu a plátne, čím popreli klasickú estetiku maľby. Album SYMPOSION III/76 (1976): Ďalším spoločným dielom je umelecký album „Biely filc“, ktorý nadväzoval na ich predchádzajúce konceptuálne úvahy o bielej farbe a senzitívnosti materiálu.