Dvaja

• Milan Laluha

sa narodil 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1950 – 1955, doc. Ľudovít Fulla, Ernest Zmeták, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly), po skončení štúdia žil v Dolnej Mičinej a v Martine, roku 1958 sa presťahoval do Bratislavy, kde žil a tvoril. Patril k mladým umelcom, ktorí proti dogmatickému uplatňovaniu socialistického realizmu razantne postavili úprimnosť a vnútornú autenticitu výpovede, umenie „pevných a prostých tvarov“. Bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957), na XXIII. Bienále v Benátkach (1966) získal Cenu Osvalda Liciniho. Podľa Kataríny Bajcurovej: „...v zmysle odkazu tvorby klasikov európskej a slovenskej moderny si Laluha vytvoril konštantný maliarsky štýl rozvíjajúci kubofuturistické východiská. Tvorí ho typický, monumentálne štylizovaný tvar nelomenej, ohnivej farebnosti uzavretý do racionálne definovanej lineárnej kontúry a kompozičnej skladby. Výtvarnú metaforu domova, harmóniu človeka a sveta nachádza v tradičnom, vidieckom prostredí: duchovným rodiskom jeho tvorby je stredoslovenská dedina Dolná Mičiná, krajina jeho detstva, ktorá sa mu stala umeleckým osudom...“.