Martin Benka na trhu s umením

Martin Benka na trhu s umením

Ján Abelovský

Martin Benka je kráľom slovenských aukcií. Toto tvrdenie je z dnešného pohľadu – a zrejme aj zo zreteľa dohľadnej budúcnosti - nespochybniteľné. Tak napríklad - na aukciách SOGY museli zberatelia za získanie piatich jeho najvyššie vydražených diel zaplatiť (bez provízie) 664 tisíc eur. K Benkovi sa z tohto zreteľa približujú len Ľudovít Fulla (551 tisíc), Ladislav Mednyánszky (421 tisíc) a Jan Hála (380 tisíc). Pri ďalších našich modernistických velikánoch Jakobym (285 tisíc), Bazovskom (270 tisíc), Jasuschovi (231 tisíc) a Galandovi (227 tisíc) bolo treba platiť už rádovo podstatne menej.

Benka dominuje v zberateľskom záujme aj v širších súvislostiach, než len v umelecko-historickom kontexte moderny Slovenska. Až päť jeho diel našlo miesto v rebríčku „Top 10“ predajoch SOGY. Hranica k takémuto umiestneniu leží pritom SOGE relatívne vysoko – 120 tisíc eur. Sústredenie sa na výsledkové listiny SOGY je pri skúmaní trhového fungovania Martina Benku úplne oprávnené. Z ostatných našich aukčných siení dosiahla pozoruhodnejšiu dražbu totiž len bratislavská WHITE AND WEISS – roku 2011 vydražila kompozíciu Jeseň – Ovce (1932. 40 x 50 cm) za 30 000,- €. Východoslovenská DARTE ukončila roku 2017 licitáciu komorného obrázku “Jeseň na Orave“ (1935-38. 44 x 33 cm) na úrovni 19 800,- € a ďalšia bratislavská aukčné sieň ART INVEST zasa roku 2013 vydražila Benkovo „Ráno“ (Okolo 1930, 29 x 36 cm) za 19 000,- €.

Martin Benka je z obchodného zreteľa vyslovene slovensko – český fenomén. Napokon, prvý ateliér na Slovensku si Benka zriaďuje až po rozpade republiky. Presnejšie, roku 1939, kedy (takmer po tridsiatich rokoch tvorby) definitívne odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. Je teda prirodzené, že v Čechách ostalo v súkromných majetkoch množstvo diel, z ktorých mnohé sa po roku 1989 stali predmetom verejných predajov aj českých aukčných domov. Väčšinou sa ale jednalo o práce Benkových nástupných období - teda „kalvodovských“ plenérov rokov 1911 – 1914 (usudzujem, že kvalitnejšie Benkove veci ich českí majitelia nosili radšej na Slovensko, lebo verili v ich lukratívnejšie zhodnotenie). Výnimkou je teda azda len pozoruhodné „Leto – Orava“ (1934. 95 x 80 cm) predané roku 2011 v pražskom DOROTHEU za 81 766,- €. Táto dražba sa v celkovom rebríčku „Top 20“ Benkových najvyšších predajov dostala na 8. miesto. Druhým a posledným maliarovým plátnom, ktorý sa dokázalo vkliniť medzi benkovské cenové rekordy SOGY je neskorá, nazarénska „Madona v sliačskom kroji“ (okolo 1940. 60 x 44 cm). GALERIA ART v Prahe ju roku 2018 vydražila za 48 601,- € (18. miesto „top“ predajov M. Benku). Nad 30 tisíc eur sa potom v Čechách dostal roku 2009 už len pražský ART CONSULTING (31 761,- € Jesenná krajina. 1911. 68 x 97 cm).

Keď už sme pri tej magickej tridsaťtisícovej méte. V úplných začiatkoch SOGY (1997 - 2001) som v katalógových úvodoch často lamentoval nad nízkymi cenami koryfejov našej maliarskej moderny. Nad faktom, že „za peniaze za špičkového Benku sa nedá kúpiť ani ojazdený Mercedes“. Bolo to v tých časoch akési čakanie na „milión za Benku“. Na prelomenie bariéry (určite aj psychologickej), ktoré by nielen Martinovi Benkovi, ale aj vo všeobecnosti umeniu našej maliarskej moderny, dodala okrem priority zberateľského dopytu i primerané finančné zhodnotenie. Trvalo to až neúmerne dlho – aj za Benkove galerijné veci sa nedarilo dostať z priemeru točiaceho sa okolo vtedajších 300 tisíc korún.

Náznak zlomu priniesol až rok 2000 a dnes už legendárna dražba diela „Z Liptova“ (1932, 65 x 54 cm.) za vtedy neuveriteľných 39 832,- €. Ale až o dva roky neskôr sme za vydražili kultovú Benkovu prácu „Očarený krásou“ (1942. 113 x 100 cm) za 31 173,- €. A všetko zavŕšila roku 2003 reprezentačná kompozícia „Nad rodným krajom“ (1944. 78 x 93 cm) za konečných 34 521 €.

Mimochodom práve pri tomto diele sme sa naučili aj mnoho o marketingu aukčného predaja. Až teraz sme naplno pochopili, že „proveniencia predáva“. Predovšetkým – obraz sme ponúkli v rámci súboru ďalších piatich diel autora - troch kresieb a dvoch sochárskych prác Benku, ktoré sa priamo viazali na olejomaľbu. Diela pochádzali priamo od jeho prvých dedičov. Od nich sme získali zaujímavé doklady i ústne informácie o okolnostiach vzniku diela, počas Benkovho pobytu v Bošáci. Celú túto „legendu“ sme zoširoka pojednali v aukčnom katalógu – čo dovtedy bola vec nevídaná. Bezpochyby to však pomohlo k nadštandardnému predaju diela. Dosť na tom: vzostupný trend Benkových cien sa už ukazoval ako nezvratný. Veľmi skoro - už decembrovej dražbe roku toho istého roku prišiel nový rekord – monumentálnu „Slovenská rodinu“ (Okolo 1938 - 40. 70 x 100 cm) sme vydražili za vtedy neuveriteľných 51 450,- €.

Z dnešného pohľadu sa zdá onen „milión za Benku“ až neskutočne vzdialený. Desiatky, stovky dražieb malieb Martina Benku, ktoré sme odvtedy „zmenedžovali“, stvorili celkom nové, rádovo iné finančné relácie. Vysnený „milión“ už dávno nie je konečnou métou, vyhradenou len pre exkluzívne ponuky. Stalo sa z neho skôr bazálne východisko pri jednaniach o vyvolávačkach celkom bežných Benkových diel. A priemer konečných cien sa už dávnejšie usadil podstatne vyššie – niekde na stredovej úrovni okolo 40 tisíc eur. Zdôrazňujem – aj pri takých Benkových dielach, ktoré len doplňujú, či opakujú už dosiahnuté umelecké výsledky, zväčša na menších, stredných formátoch. V archíve SOGY sa dajú dohľadať viaceré takéto, v začiatkoch SOGY nemysliteľné licitácie: 49 790,- € Žatva pod Bradlom. Okolo 1935. 65 x 48 cm. (2008); 48 000,- € Hrdoš - Jar. 1928. Olej na plátne. 78 x 52 cm. (2013); 45 000,- € Matka božská - ustavičnej pomoci. 1947. Olej na plátne. 43,5 x 31,5 cm. (2015); 44 000,- € Pozdravenie rána. Okolo 1940-42. 66 x 42,5 cm. (2010); 44 000,-€ Oravské chalupy. Okolo 1922. 28 x 29 cm. (2012); 42 000,- € Pod Chočom. Okolo 1921-28. 61 x 71 cm. (2015); 42 000,- € Ludrová. Okolo 1920-22. 56 x 38 cm (2012); 42 000,- € V nedeľu (Vlkolinec). Okolo 1920. 50 x 70 cm. (2011); 42 000,- € Zima v Lúžnej, Okolo 1930-32. 43 x 67 cm. (2018); 36 000,- € Ranné hmly nad Liskovou. Okolo 1921 - 25. 64 x 79 cm. (2015) a viaceré ďalšie.

Roku 2011 poriadala SOGA 100. jubilejnú aukciu. Jednou z položiek exkluzívnej dražby bola aj rozmerná Benkova „Slovenská rodina“. Neviem koľko pamätníkov na „pravek SOGY“ sedelo vtedy v sále a spomenulo si, že ten istý obraz sa už raz veľmi dávno - roku 2003, vydražil za niečo vyše 50 tisíc. Dlhá, dosť dramatická dražba sa nakoniec zastavila na rekorde: 176 000,- €. Priam učebnicový príklad intenzívneho nárastu Benkovho obchodného renomé v pomerne krátkom čase (necelých sedem rokov)! Inak – „Slovenská rodina“ je veľmi ojedinelým prípadom tzv. „opakovačky“ – teda dražby už raz predaného diela (nota bene v tej istej aukčnej sieni). To svojím spôsobom dokazuje, že Martin Benka je cieľom skôr „citového“ zberateľstva, pri ktorom investičný zreteľ nehrá až takú úlohu. Do súkromných zbierok sa jeho diela dostávajú - asi a zväčša - takpovediac „navždy“, bez racionálneho zámyslu na prípadný zisk z následného predaja.

V každom prípade: rok 2011, respektíve obdobie tesne pred a po ňom, sa stalo akýmsi „zlatým vekom“ aukčných predajov Martina Benku. Pätnásť najvyšších predajov sa viac-menej datuje práve do tohto času: 180 000,- € Po žatve. 1922-24. 76 x 51 cm. (2012); 176 000,- € Slovenská rodina. Okolo 1938-40. 70 x 100 cm. (2011); 146 000,- € Z Detvy. 1932. 81 x 96 cm. (2015); 120 000,- € V jeseni -Turiec. 1947. 63 x 83 cm. (2013); 98 000,- € Z bošáckeho kraja. 1943. 84 x 65 cm. (2013); 90 000,- € Na pole (Liptov). 1930 - 32. 52 x 75 cm. (2014); 87 000,- € Z Tisovského kraja. 1946. 66 x 47 cm. (2013); 80 000,- € Krajina z Liptova. Okolo 1928. 88 x 69 cm. (2016); 72 000,- € Z poľa. Okolo 1935-38. 44 x 66 cm. (2013); 72 000,- € Pod Šarišským hradom (Orkucany). 1932. 40 x 65 cm. (2014); 65 000,- € Katedrála Spišskej kapituly. 1942. 65 x 85 cm. (2015); 63 000,- € Cestou (Ružomberok). Okolo 1935. 34,5 x 50 cm. (2017); 59 000,- € Drevári pod Ďumbierom. 1943. 67 x 47 cm. (2010); 54 000,- € Pod Kriváňom. Okolo 1930. Olej na plátne. 45 x 69 cm. (2015); 52 000,- € Pod mohylou slovenského bohatiera. 1932. 67 x 47 cm. (2016); 50 000,- € Žena na poli. Okolo 1945-50. 48 x 66 cm. (13.11.2012). Neskôr – vlastne až do dnešných dní – sa takýto benkovský „boom“ už nikdy nevrátil. Jednak sa do značnej miery zvoľnila frekvencia ponúk jeho „hajlatov“ a ak sa aj vyskytli, nenašli očakávaný - zo zreteľa už dosiahnutých a násobne potvrdených cenových precedensov- primeraný ohlas.

Čomu pripísať tento zaujímavý fakt? Predovšetkým: roku 2011 SOGA prišla s formátom večerných VIP aukcií. U nás nevídaná vec. Okrem iného, vytvorili sme si tým priestor pre skutočne odborné zdôvodnenie aukčnej ponuky - najmä formou skutočne opulentných katalógov. Večerné aukcie okamžite zaujali – najmä solventnejšiu časť zberateľov, ktorý neváhali dražiť za sumy, presahujúce doterajšie štandardy. To vyvolalo prirodzený dominový efekt na druhej strane – na strane majiteľov Benkových diel. Traduje sa, že Martin Benka za života veľmi nerád svoje diela predával (a o darovaní už vôbec nemohla byť reč). Akoby od počiatku chcel, aby sa jeho umenie uchovalo v celistvosti. Nie pre sebe samého, ale pre mýtický „národ“ – ktorý mal byť alfou a omegou všetkých jeho výtvarných úsilí. Napokon tak aj učinil: odkázal svoje dielo štátu.

Všetky takéto biografické sebahodnotenia však majú svoje limity. Tak aj Benkove špecifické „žgrlošstvo“ bolo dodatočne spochybnené enormným množstvo jeho diel súkromnej držbe, ktoré sa po roku 1989 stali predmetom verejného obchodovania. No a práve majitelia Benkových diel si akoby práve v okolí inkriminovaného roku 2011 uvedomili, že práve teraz je tá pravá chvíľa, kedy treba „meniť Benku na peniaze“. Nebolo teda, žiadnou zvláštnosťou, keď sme na jednej večernej aukcie ponúkli (a dobre predali“ päť - šesť Benkových galerijných vecí.

To už dlhší čas neplatí. Aukčný kolobeh „hajlajtov“ Martina Benku (ale aj ostatných zakladateľov našej moderny) akoby ustal. Príčiny? Nadovšetko: veľké súkromné zbierky, zväčša korporátne, sú už „usadené“. Namiesto bezhlavého rozširovania sa dostali do opačnej polohy: „čistenia“ od balastu v prospech umelecko-historickej „koncepčnosti“ zbierok. Skrátka, tí najsolventnejší zberatelia domáceho umenia sú už „nasýtení“. Buď úplne odchádzajú z verejného trhu, alebo reagujú len na ponuky skutočne výnimočných diel. Takže, z bývalých obchodných istôt (Benka, Fulla, Bazovský etc... ) sa stávajú neistoty – najmä predaj priemerných diel aj od špičkových autorov je čoraz problémovejší. S tým súvisí aj ďalší nepríjemný „efekt“: rádovo klesá počet silných dražiteľov v sále a tým aj skutočných licitácií. Kedysi boli súkromné zbierky v „utajení“. Dnes sú verejne známe (Galéria Nedbalka, Galéria Zoya, 1. Investičná ... ). Takže aj oná, majiteľmi aukčných domov vzývaná, „babička, ktorá má Benku na predaj“, sa už dnes celkom prirodzene obracia priamo na koncového záujemcu. Aby ušetrila províziu. V každom prípade – „obchodný pohyb“ špičkových vecí vo verejnom obchodovaní je – oproti nedávnej minulosti - málo intenzívny. Ak sa aj nejaký pohyb deje, tak je to mimo verejného trhu. Tam je naopak čoraz intenzívnejší. Veľkí trhoví hráči začali obchodovať už len medzi sebou.

Znamená toto všetko azda definitívnu trhovú stagnáciu diel Martina Benku vo verejnom priestore? Domnievam sa, že nie. Posledne popísaný trend možno totiž nazvať aj pozitívne: kultiváciou nášho zberateľa. Ktorá začala už dávnejšie, keď sa najosvietenejší z nich začali postupne zbavovať limitov malého, geograficky i materiálovo úzko vymedzeného slovenského obchodu. Aktívna účasť, čo i len na dražbách najbližších susedov, im umožnila postupne pochopiť, že obrazy profétov českého kubizmu, či surrealizmu, alebo maďarského symbolizmu skutočne „stoja za veľké peniaze“. Ak to platí pre Emila Fillu, či Teodora Csontváryho, tak prečo nie pre Martina Benku a jemu podobných?

Kultivácia nášho zberateľa a zberateľstva pomohla vyriešiť aj jeden kardinálny problém, datujúcich sa od prvých miliónových predajov Martina Benku. Totiž, labilnosť internacionálneho kontextu „slovenských“ zbierok. Sprvoti bol formulovaný len vo veľmi zjednodušujúcich prímeroch: „... Benka za Bergom stratí svoju cenu“..., „...Warholova serigrafia má väčšiu hodnotu než olej od Benku ...“ a tak ďalej a tak podobne. Vzniklo z toho svojho času mnoho nezmieriteľných polemík, ich podstata bola však celkom „mimo mísu“. Jednoducho sa nechápala možnosť súbežného fungovania svetového a regionálneho trhu (trhov) v umení a tým aj zberateľstva. Problém však ostal na programe dňa, len jeho riešenia sa stali sofistikovanejšie. Nadnárodný aspekt zberateľstva „slovenského“ totiž nakoniec umožnil - celkom paradoxne - otvorené prijatie faktu „provinčnosti“ domácej moderny. Pri jeho domyslení do dôsledkov sa v nej našiel pozitívny zreteľ: stal sa z nej rozhodujúci dôvod jej originality oproti „parížskym“ vzorom.

Nina Gažovičová svojho času sformulovala tézu o „tretích dejinách umenia“. Ktoré oproti akadémiám a galériám píše trh s umením. Práve Martin Benka by mohol byť dosť príznačným príkladom diskrepancie akademických a „trhových“ dejín. Z galerijného zreteľa zjav, kompromisne usadený medzi myšlienkovým svetom romantizmu 19. storočia a kompromisným prijatím výtvarnej štylistiky novej doby. Zo zberateľského hľadiska je to top predsttaviteľ našej moderny. Čo s tým? Asi nič – pretože nejakému kompromisnému ujednoteniu názorov bráni zásadne odlišná povaha kritérií galérie a kritérií súkromného zberateľa. Galéria vníma predovšetkým „autora“ v kontexte vývinu štýlov. Benka je v tomto naozaj „mimo časový“ – od počiatku do konca usadený v príklade secesie a symbolizmu rozhrania storočí. Skutočného zberateľa však zaujíma menej autor a viac „obraz“. A tam ponúka Benkov manierizmus - na naše pomery - dostatok všetkého. Dalo by sa dokonca tvrdiť, že bez ohľadu na to, či Benkovu maľbu „teoreticky“ pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej realite, ale len ako intuitívne vnímanej metafory. Odtiaľto zrejme pochádza i hore spomínaná „citová“ intencia benkovského zberateľstva.

Pri prezeraní si „top“ Benkových aukčných predajov by sa dali určiť parametre akéhosi „ideálneho obrazu“ maliara pre aukčný predaj. Predovšetkým, mal by to byť reprezentačný formát. S dominujúcou krojovanou figúrou, či figúrami v prvom pláne, na pozadí štylizovanej panorámy „rozbúrených“ slovenských hôr. Čiže: malo by to byť asi Benkovo dielo z prvej polovice 40. rokov. Ktoré kritickejšia umelecká história považuje za svojím spôsobom úpadkové, príliš podliehajúce ideologizujúcim aspektom. Oproti (trebárs) modernisticky radikálnej „syntéze“ rozhrania 20. a 30 rokov, kedy Benka – po vzore Fullu a Galandu – zväčša na pôdoryse menších stredných formátov, experimentuje s obrazovou „fragmentarizáciou“ žánrovej reality.

Ale aj tento rozpor, medzi akademickým a zberateľským nachádzaním autentických výtvarných hodnôt v kaleidoskope podôb Benkovho umenia, sa behom času zmierňuje. Dôkazom môžu byť Benkove drobné olejové skice. Ide o maliarsky žáner, ktoré Benka pestoval od počiatku od začiatkov svojprávnej tvorby až do jej úplného záveru. Komorných Benkových skíc je teda v obchodnom obehu skutočne neúrekom. A behom času sa im dostáva čoraz vyššieho trhového zhodnotenia. Ako príklad uvedieme len najvyššie predaje SOGY - 20 100,- € Zliechov. 1938. 28 x 20 cm. (2011); 17 200,- € Z Oravy. 1913. 22 x 33 cm. (2014); 10 300,- € Krajina od Miľoňovíc. 1916. 24 x 30 cm. (2017); 9 700,- € Na dedine. Okolo 1935. 22 x 15 cm. (2009); 7 600,- € Pri drevároch. 1944. 23 x 16 cm. (2011); 7 300,- € Dvaja Detvanci. Okolo 1935-40. 22,5 x 15,5 cm. (2014); 7 136,- € Oravská dedina. Okolo 1913. 21 x 29,5 cm. (2008); 7 000,- € Z Liptova. Okolo 1935. 18 x 25 cm. (2016); 6 600,- € Štrba. 1967. 16,5 x 24,5 cm. (2016); 6 000,- € Na jar. 1913. 27 x 20 cm. (2015); 6 000,- € Pohádková dolina - Terchová. Okolo 1940. 16 x 22,5 cm. (2011); 6 000,- € Z Hladovky. Okolo 1940. 24 x 26 cm. (2009); 6 000,- € Z Terchovej. Okolo 1935. 17 x 25 cm. (2013) a mnohé ďalšie. Sám Benka nechcel, aby sa jeho skice „pokladali za umenie“. To sa podľa neho dá nájsť len v jeho definitívnych, veľkých maliarskych kompozíciách. Skice pokladal za produkt vyslovene prípravný, ktorý nemal nikdy opustiť jeho ateliér. Dnešný (kultivovaný) zberateľ vidí problém celkom inak. Zberateľské čaro Benkových skíc spočíva práve v skutočnosti, že pri nich „chcel iba maľovať“. A tým nechcene a neprogramovo odhalil prapodstatu svojho maliarskeho majstrovstva, prekrytú inde všakovakými, z dnešného pohľadu už nezaujímavými ideologickými nánosmi.

História trhových príbehov obrazov Martina Benku teda rozhodne nekončí. Len sa rozvetvuje do čoraz diferencovanejších smerov a podôb. A to je len dobre.

 

(Publikované in: Martin Benka – Zaujatý krásou. SOGA, Bratislava 2019)

Mám záujem

Kontaktný formulár