Baron Karol 1939-2004

Karol Baron

bol podľa viacerých vlastne náš posledný ortodoxný surrealista. V skutočnosti rozvíjal výtvarnú filozofiu, ktorej povaha ho radí do tej línie povojnovej maľby, ktorá prijímala podnety európskej novej figurácie (tá sa v slovenských pomeroch vždy tým či oným spôsobom miešala so surrealizmom a magickým realizmom). Baronove "zostrojené" figúry a figúrky však neboli nikdy predvádzané v zmysle domácich tradícií exitenciálne podmienenej maľby, teda ako nadčasové metafory osudovej podmienenosti individuálneho bytia. Skôr a oveľa viac znamenali priamočiare zrkadlenie situácií každodenného (československého) spoločenského života. Takto sa ťaživá absurdita prenášala do oslobodzujúcej katarzie grotesky. Bez ohľadu na premeny ikonografie je v Baronových obrazoch stále prítomné napätie, znepokojujúci rozpor medzi duchovnosťou a animálnosťou, zámernou špekuláciou a nespútanou expresiou, drastickou otvorenosťou subjektívneho zaujatia a estétskym vychutnávaním fines jeho maliarskeho predvádzania. Všetky tieto príznaky Baronovej metódy by sa dali odmocniť do jedinej intencie, ktorá určuje maliarove úsilia: "vôli po estetizácii". Pomohlo mu nájsť riešenie rozporuplnosti maliarskych prostriedkov a zámerov, viedlo ho k popretiu subjektívnej svojvôle a náhodnosti v prospech kryštalicky čistej, svojím spôsobom krásnej, esteticky vygradovanej existenciálnej metafory. Absurdita ľudského údelu v krutom, odcudzenom svete je tak odkázaná do magickej sféry umeleckého tajomstva.Karol Baron sa narodil 13. 9. 1939 v Levoči, zomrel 1. 3. 2004. 1963–69 študoval na VŠVU v Bratislave (prof. P.Matejka a D.Milly). Venoval sa kresbe a maľbe, tapisériam. Vystavoval v Prešove (1967, 1969), Prahe (1970), Brne, Dolnom Kubíne, Nitre a Trenčíne.

 

Mám záujem

Kontaktný formulár