Stano Filko - "Leonardo" nášho alternatívneho umenia

• Stano Filko (1937 – 2015)

počas temer piatich desaťročí tvorby zasiahol prakticky do všetkých dôležitých vývojových tendencií v súčasnom výtvarnom umení, využíval vari všetky klasické i novo vznikajúce vizuálne médiá: umenie objektu, environmentu, happeningu a akcie, nového maliarstva i multimediálnej inštalácie. Jeho tvorba spája niekoľko filozoficky zdôvodnených a zo seba vyplývajúcich polôh, vychádzajúcich z rudimentárneho konceptuálneho myslenia, opretého o silne rozvinutú individuálnu mytológiu. Filko rozčlenil svoju tvorbu podľa triádového systému synchrónnej povahy. Podľa K. Bajcurovej: ... celoživotné tvorivé zacielenie – „ego“ – projektoval a definoval v systéme (neustále zdokonaľovanom do podoby akejsi fiktívnej „mimo“ historickej skrumáže), v ktorom základ tvorilo prepojenie troch zložiek, súbežných tvorivých dráh: dráhy empirickej (biologickej) symbolizovanou červenou farbou (3. dimenzia), dráhy kozmologickej symbolizovanou modrou farbou (4. dimenzia) a dráhy transcendentna či ontológie symbolizovanou bielou farbou (5. dimenzia)...".  Narodil sa  15. 6. 1937 vo Veľkej Hradnej. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (1959 – 1965) v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u profesorov Dezidera Millyho a Petra Matejku. 1981 – 1990 pôsobil v Nemecku, Kanade a Spojených štátoch. Emigroval vo veľkom štýle. Auto, ktoré ho previezlo cez hranice, vystavil na najprestížnejšej svetovej výtvarnej výstave na Documente v Kasseli (1982) a stal sa prvým slovenským výtvarníkom, ktorý na tomto podujatí participoval. Na podnet pozvania k účasti na významnej európskej prehliadke súčasného umenia Filko  roku 1981 emigroval z Československa. Na Documenta7 v Kasseli sa prezentoval  - okrem pomaľovaného auta - sériou bielych malieb a tlačí. Hoci táto legendárna inštalácia nadväzovala na jeho ready made poetiku a tematiku transcendencie sedemdesiatych rokov, zapojením neoexpresívneho jazyka maľby sa už jasne hlásila do nastupujúcej dekády. 1982 žil Filko ešte krátko v Nemecku a v decembri sa definitívne presídlil do New Yorku. Spočiatku prevažne maľoval pod vplyvom Neue Wilde, neskôr sa jeho zaujatie klinickou smrťou, čakrami, inými dimenziami, kozmickým a univerzálnym prejavilo v prostrediach, inštaláciách, objektoch, ktorým toto pozadie prepožičiava ucelenú formu a filozofiu. Filko prerába svet okolo seba, recykluje svoje vlastné diela, zahmlieva je vždy svoj a jedinečný. „... myslíme, že dnes už o Filkových kvalitách nikto nepochybuje. Tento výtvarník patrí k tým, ktorí prekračujú hranice našej malosti smerom k svetovému. Filkovo dielo patrí k základom slovenského súčasného umenia...“ (A. Kusá).