SALVATOR DALÍ
sa narodil 11. 5. 1904 vo Figueras, zomrel 23.1. 1989 tamže. Od 1921 študoval na Akadémii výtvarných umení v Madride (prof. Morena y Carbonero). Tu získal vynikajúce základy akademickej maľby i rozsiahle znalosti z dejín umenia (1924 bol z akadémie vylúčený). Počas študijných rokov vyskúšal najrôznejšie maliarske štýly, napodobňoval holandské umenie 17. storočia (najmä Vermeera), španielske maliarstvo 17. a 19. storočia, impresionizmus, futurizmus, metafyzickú maľbu (v rokoch 1923-1925 naňho pôsobil najmä C. Carra) a kubizmus (Picasso, Gris). Okrem maliarstva sa venoval grafickej ilustrácii: najmä Lautréamont (1934) a Don Quijote (1958). 1940 opúšťa Európu, usadzuje sa v USA. Maľuje módne portréty a náboženské výjavy. 1956 sa vrátil do Španielska. Patrí k najznámejším a určite i najvýznamnejším surrealistickým maliarom. Z pohľadu jeho celkového diela je preto najvyššie hodnotená jeho tvorba tridsiatych rokov. Rozhodujúci pre jeho umelecký vývin bol rok 1927: maľuje prvý surrealistický obraz, inšpirovaný trýznivým snom. 1929 sa usadzuje v Paríži a poriada svoju prvú výstavu. Úvod do katalógu mu napísal A. Breton, stáva sa členom surrealistickej skupiny. Využíva vlastnú tzv. paranoicko-kritickú metódu, od polovice tridsiatych rokov -- podľa príkladu rudolfínskeho maliara Arcimbolda a Bracelliho -- zasa metódu podvojných zobrazení.
„Les Songes Drolatiques de Pantagruel“ alebo Pantagruelove zábavné sny, boli pôvodne sériou 120 rytín, ktoré roku 1565 knižne vydal Richard Breton, pod ukradnutým pseudonymom Francoisa Rebelaisa. Fantasmagorické figurálne výjavy boli nepochybne inšpirované Boschom a Brueghelom. Mali korene v dobovej, burlesknej a satirickej tradícii, v karnevalových metamorfózach, transgresívnych víziách šialenstva. Vyskytovali sa v stredovekej architektúre, v rezbách stánkov a hlavic, medzi ozdobami tapisérií a samozrejme na bordúrach rukopisov, drôleriách. Salvator Dalí interpretoval renesančný vzor roku 1973 v sérii 25 litografií na ručnom japonskom papieri (v oficiálnom katalógu grafických prác Salvadora Dalího od Alberta Fielda a Michlera Löpsingera, katalóg raisonné of prints, č. 1405, strana 154). Pantagruel bol prvým dielom zo série piatich kníh, ktoré napísal François Rabelais (1494 – 1553). Dielo dostalo celkový názov Život Gargantua a Pantagruela. Rozpráva príbeh dvoch obrov, Gargantua a jeho syna Pantagruela a odohráva sa v imaginárnom stredovekom kláštore, kde sú prísne, strohé pravidlá mníšskeho života úplne rozvrátené. V Rabelaisovom kláštore sa život riadi slobodnou vôľou a svetské potešenie je považované za legitímnu potrebu a cieľ ľudského snaženia. Okrem satiry na mníšsky život obsahoval text veľa hrubého, zemitého a skatologického humoru. Salvatora Dalího, ako ortodoxného surrealistu. priťahovali prvky fantasmagórií, subverzií a erotiky obsiahnutých v Rabelaisových textoch, kvôli ich analógiám so základnými surrealistickými postupmi.