Výstava Pala Macha v spoločnosti ARTISAN vznikla pri príležitosti druhého doplneného vydania jeho monografie – knižného spracovania jeho diela. Predstavuje Machovu tvorbu slovom a obrazom: jeho dielom sprevádzajú historičky umenia Katarína Bajcurová a Sylva Petrová, ktoré vo svojich textoch osvetľujú princípy jeho uvažovania a tvorby, ako aj miesto v širších medzinárodných kontextoch súčasného skla. Rozšírené vydanie knihy prináša tiež rozhovor Petra Michaloviča s autorom o interpretáciách – spoluprácach s inými významnými osobnosťami slovenského vizuálneho umenia (Ľudovít Fulla, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Ivan Csudai, Laco Teren, Jana Hojstričová, Svätopluk Mikyta), ukážky spoločných diel, súčasne mapuje aj najnovšiu tvorbu autora. Výstava ponúka vybrané diela z monografie, ako aj diela, ktoré vznikli v spolupráci s inými autormi a priateľmi.
Výstava bola inštalovaná od 8. 2. do 23. 4. 2021.
Palo Macho (1965) patrí k výrazným predstaviteľom súčasného umeleckého skla, jeho špecifická pozícia v tejto disciplíne je v tom, že sa dlhoročne, zmysluplne a úspešne venuje maľbe na sklo. Prepája farby so sklom (jeho povrchom) na podobných princípoch, ako je tomu v klasickej maľbe. Nemá však k dispozícii plátno, ale sklenú platňu, nie farby, ktorých tóny vidí okamžite, ale pigmenty, ktoré svoju výsledný odtieň vydajú až potom, čo prejdú ohňom. Maľba má niekoľko vrstiev: podmaľba sa spája s vnútornou maľbou i s maľbou na povrchu. Aj preto musí byť všetko vopred vymyslené, naplánované, overené. A ešte v tom musí byť aj autorské gesto, dotyk ako stopa ruky, štetca, špachtle... Machove maľby na skle, kde sa hmota, objem a plocha skla spájajú s farbou a vlastným maliarskym podaním, sú zvláštnym druhom maliarstva. K všetkým týmto prostriedkom pristupuje však ešte jeden aktívny prvok – transparentnosť sklenej tabule a s ňou aj svetlo, ktoré je schopné meniť, dotvárať a oživovať vnímanie jeho diel. Svoj dôležitý význam má aj rám, kovová konštrukcia, ktorá je nielen nositeľom diela, ale ho aj kontextuje s okolím – v poslednom čase svoj koncept čoraz viac rozvíja v priestore a venuje sa inštalácii. Palo Macho fabuluje nehmotný príbeh svojej maľby ako duchovnej nálady, neohraničenej metafory, meditatívnej hry. Hoci sa zo sklenej masy brázdenej tiahlymi farebnými tónmi a tichými valérmi, kde-tu prerušenými vášnivým a disonantným gestom, vynárajú akoby náhodou a nezámerne línie obkresľujúce akési záhadné figurálne znaky, táto maľba a kresba nechce nič zobraziť. Machove sklené obrazy nič neopisujú, neozdobujú, rezignujú na vznešené ideály meniť svet umením, na existenciálne ťažkopádne úvahy o zmysle bytia. Chcú byť predovšetkým maľbami o sebe i pre seba, krok za krokom prekračujú svoje hranice a objavujú nové, vťahujú nás do svojho autonómneho sveta, núkajú emócie, priehľady do iných svetov...
Katarína Bajcurová (kurátor výstavy)
