Martin Lukáč - medzi beztvárnosťou a tvarmi

• Martin Lukáč (1989)

vyštudoval VŠUP v Prahe (absolvoval roku 2016) a v tom istom roku získal 9. cenu výtvarnej kritiky za mladú maľbu.Vystavené obrazy maliara Martina Lukáča zastupujú dve línie jeho tvorby utváranej v rozsiahlych cykloch. V prvej rozvíja seriálnu maľbu založenú na tvarovom a farebnom variovaní podoby známych komiksových postáv Teenage Mutant Ninja Turtles, ktorých dôverné poznanie patrí k všeobecne zdieľanej kultúrnej výbave Lukáčovej generácie vyrastajúcej a formujúcej sa v období zložitého procesu transformácie postsocialistického Slovenska. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa Martin Lukáč a jeho rovesníci stretávali so záplavou vizuálnych reprezentácií týchto popkultúrnych hrdinov, ktoré predstavovali žiadaný arikel: šírili sa vo forme širokého spektra výrobkov, často s mnohými výrobnými nepresnosťami, posunmi vo farebnosti a vizuálnymi odchýlkami vzďaľujúcimi ich od prototypu. Množstvo týchto produktov vytváralo ilúziu dostatku a hojnosti, ktorá bola prísľubom dobiehania ekonomicky rozvinutejšieho západu, odkiaľ obľubení teenage mutanti pochádzali. Dnes sú skôr predmetom nostalgických spomienok, kolektívne zdieľanej imaginácie a asociuujú spomienky na detstvo jednej generácie. Pokiaľ séria s antropomorfnými korytnačkami pracovala s obrazmi, ktoré patria do oblasti popkultúry a systematicky reagujú na masmediálnu produkciu, tak druhá časť vystavených obrazov patrí k dielam s odkazmi na avantgardnú a elitnú obrazovú kultúru, ktorú reprezentuje formálny jazyk, vychádzajúci zo storočnej tradície abstraktnej maľby. Lukáč pracuje s balansovaním medzi beztvárnosťou a tvarmi: v jeho plátnach je viditeľný pohyb po hranici medzi amorfným a momentom, kedy sa vynára a definuje tvar. Zaujíma ho najmä zviditeľnenie tých tvarov, ktoré sú v povedomí kultúrnych vrstiev vnímané ako arteficiálne, ako súčasť rozsiahleho depozitu znakov a atribútov abstraktnej maľby. V obrazových kompozíciach zdôrazňuje najzákladnejšie jednotky, referujúce k povedomému v obrazovej sfére abstraktnej tradície. Ako obvykle sa tu nachádza motív, variuuje sa a skúmajú sa jeho možnosti až po vyťaženie a vyprázdnenie motívu. Tieto motívy sú vrstvené a predvádzané v rámci mriežky, ktorá tu vystupuje ako známy, až emblematický motív moderny. Vo výsledku sú tieto obrazové kompozície výsledkom kombinácií rôznych vizuálnych jazykov minulosti v nových kontextoch a do nových obrazov (Pavol Megyesi).

.